Tuesday 22 April 2014

Olga Gromyko

Olga Gromyko (1978), Belarusian: Вольга Грамыка, Russian: Ольга Громыко
O. Gromyko is among one of the best selling authors from Belarus. She writes novels of the fantasy genre in the Russian language and publishes mostly in Russian publishing houses (Blog of the author). A cycle of ironic fantasy novels about a witch named Volkha: "My Profession is a Witch" (Профессия: ведьма,2003), "Guardian Witch" (Ведьма-хранительница, 2003); "Chief Witch" (Верховная ведьма, 2004) and other have appeared under her name. In 2012, she released a book named "Space Ecologists" (Космоэколухи) about the "drivers" of spacecrafts. In 2014, she published a new volume of this novel series, titled "Space Psychologists" (Космопсихолухи). 
Gromyko holds several international awards in fantasy literature. (1) Fantasy worlds created by O. Gromyko are closely related to Slavic mythology and scenery of her works has many connections with Belarus.

82 comments:

Unknown said...

Biografia a knihy v elektronickej podobe sú dostupné napríklad na tejto stránke: http://loveread.ws/biography-author.php?author=Olga-Gromyko

Andrea Jackuliaková said...

Prečítajte si recenziu knihy "Povolání: Zaklínačka" od uznávanej bieloruskej autorky Olgy Gromyko. Táto kniha bola vydaná aj v českom jazyku. Viac info na stránke: http://www.kniznivesmir.cz/2012/03/recenze-i-povolani-zaklinacka-muze-byt-nekdy-pekne-tvrdy-orisek/

Unknown said...

Na tejto stránke http://loveread.ws/read_book.php?id=6874&p=1 som našla skvelú knihu Oľgy Gromyko "Ведьмины байки", ktorá, žiaľ, nie je preložená do slovenčiny ani češtiny, a preto sa pokúsim aspoň časť z nej preložiť do slovenčiny.

Unknown said...

Rozprávky mladej čarodejnice
Pivovarnícky škriatok
Nad poludňajšou lúkou sa jemne vznášala omamná aróma bielej ďateliny. Cez pomaly plávajúce oblaky, ktorými bolo zatiahnuté nebo, sa ako opreteky s tieňom predierali slnečné lúče. Búrka prešla na druhú stranu, na horizonte sa zablýskalo a hrom zaburácal pri krotkých vtákoch. Jej neprítomnosť pripomínala len neprirodzene silná a trpká vôňa oklamaných lúčnych kvetov, unavených niekoľkodňovou horúčavou.
(http://loveread.ws/read_book.php?id=6874&p=1)

Unknown said...

Natiahla som sa na teplej zemi, zakryla si tvár rukou, zatvorila oči a oddychovala som uprostred ďatelinového jazierka asi tak štyridsať lakťov od cesty. Tá zívala prázdnotou, čo bolo pochopiteľné: začiatok leta nie je čas na obchody, roľník usilovne pleje a orie, alebo len tak leží v tieni. Kupec veľmi dobre vie, že až do zberu úrody z dedinčana nevyžmýka ani deravý groš, iba ak na dlh.
(http://loveread.ws/read_book.php?id=6874&p=1)

Unknown said...

Cesta bola vyjazdená, preto som sa ani trochu neudivila, keď sa v diaľke ozval škripot kolies, a len som sa pohodlnejšie uložila na chrbát.
Škripot sa priblížil, porovnal sa so mnou, trochu sa vzdialil a prerušil sa hlasným „pŕŕŕ!” a rozhorčeným fŕkaním koňa.
(http://loveread.ws/read_book.php?id=6874&p=1)

Jana Kopálová said...

Viac o tejto obľúbenej bieloruskej spisovatelke, môžete dočítať na stránke:
http://fantlab.ru/autor192

Jana Kopálová said...

Povolanie:Čarodejnica - tento román na medzinárodnom festivale «Звездный мост-2003» v meste Charkov vyhral cenu za najlepší románový debut v žánri humornej fantastiky
http://fantlab.ru/autor192

Jana Kopálová said...

Kniha Povolanie Čarodejnica bola prekladaná do mnohých jazykov . Môžte si ju zakúpiť v češtine v mnohých vydavateľstvách a patrí medzi veľmi obľúbené scifi knihy.
http://www.martinus.sk/?uItem=123427

Jana Kopálová said...

Zoznam všetkých kníh od tejto autorky:
http://www.bukvaved.net/avtor_filter/%25CE%25EB%25FC%25E3%25E0%2B%25C3%25F0%25EE%25EC%25FB%25EA%25EE/

Jana Kopálová said...

Recenzie na knihu Povolanie Čarodejnica si môžete tiež prečítať na stránke:
http://etteleadragons.wz.cz/2012/03/RECENZE-Povolani-Zaklinacka-Olga-Gromyko.html

Unknown said...

Zamračila som sa, keď som si uvedomila, že nohy v krpcoch smerujú priamo ku mne.
Dedinčan váhavo zastal asi päť metrov odo mňa, prestupujúc z nohy na nohu a stískajúc v ruke bič.
„Bodaj by si sa pod zem prepadol!” zlostne som si pomyslela a hneď som v mysli začala hľadať náležité zaklínadlo.
Dedinčan si delikátne odkašľal.
„No?”, nečakala som, kým kašeľ prejde do posledného štádia bronchitídy a nevrlo a zamračene som sa opýtala.
„Pani bos... ehm... čarodejnica!”
„No?”
Dedinčan pochopil, že bez pádneho dôvodu, akým on rozhodne nebol, oči neotvorím.
„Robotu mám,” bez okolkov vychrlil.

Unknown said...

„No tak ju rob,” neúctivo som zavrčala. „Čo by si potreboval? Ja nie som lesná víla, neplním tri želania pre tvoje pekné oči, môžem ťa len poslať sám vieš kam, možno sa ti tam viac zadarí...”
Zvláštne, dedinčan sa vôbec neurazil a akosi podozrivo ožil.
„A ak sa ti spravodlivo odmením?” s nádejou sa opýtal, postupujúc bližšie.
„Aach-chaach...” pohŕdavo som si vzdychla a zívla, lebo stretnúť v lete dedinčana s peniazmi je to isté ako v zime komára. „Minuloročnými zemiakmi a kyslou kapustou? Tie neberiem a nenúkajte mi ani cukety, neuznávam výmenu naturáliami.”
„Prečo zemiakmi?” dedinčan sa dokonca trochu urazil. „Peniazmi!”

Unknown said...

Pamätám si tisíce zaklínadiel, ale najúčinnejším z nich bolo, je a bude slovo „peniaze”. Kriesi mŕtvych, celí živých a je najsilnejším protijedom kategorickému „nie”. Zložila som si ruku z čela, pootvorila som ľavé oko a úkosom som pozrela na dedinčana. Napriek všetkým očakávaniam bol oblečený dobre, ba dokonca švihácky – nová červená košeľa so zelenými bodkami, zelené vzorované široké nohavice bez jedinej záplaty, snehobiele onuce a úplne nové pevné krpce. A to cez pracovný deň! Na kupca sa veľmi nepodobá, na vyberača daní má príliš dobrosrdečnú fyziognómiu. Záhada.
Posadila som sa, obopla som si rukami kolená a s očakávaním som sa zahľadela na sedliaka:
„Tri otázky: aká robota a aké peniaze?”
„A tretia otázka?” placho poznamenal dedinčan.

Unknown said...

„Odkiaľ si nabral, že som bosorka?” Slovo „čarodejnica” sa mne samej nepáčilo.
„Tak... oné...,” sedliak sklopil oči, „vyzeráte, pani, až príliš čarodejnícky – vlasy ryšavé, amulety všakovaké, kôň hen aký protivný, hnusoba nevídaná, chráň Boh...”
Smolka zdvihla hlavu a prepálila dedinčana uprenými žltými hadími očami so zvislými zreničkami.
„Ba čo viac,” osmelil sa sedliak, „môj synovec videl, ako Vaša bosorácka výsosť prehroznými zaklínadlami búrkový oblak spolu s bleskami na západ obrátila.”
„Tak ty si sa čo, sťažovať prišiel?” zamračila som sa.
„Ale nie,” sedliak sa rýchlo opravil. „Nám je to čo... nesedíme na zemi, nás dážď nezaujíma, nech len ide preč, tak je to ešte lepšie – nedajbože nejaký blesk do závodika udrie.”

Unknown said...

Dedinčan, ktorému uprostred letnej horúčavy vadí dážď? To je niečo nové.
„Vám – to je komu?” opýtala som sa.
„No, Varokčanom, - trochu prekvapene objasnil dedinčan, ako keby som sa pýtala niečo, čo je jasné aj päťročnému decku. „Naša dedina sa volá Varokča, možno ste o nej počuli?”
„Aha, tak to vy varíte to pivo?” uvedomila som si. Potom je jasné, odkiaľ má peniaze. „No a čo?”
„Ako – čo?” zarazil sa dedinčan.
„Čo odo mňa chceš?” trpezlivo som mu pripomenula. „A čo z toho budem mať ja?”
„Á... toto...” dedinčan sa poškrabal po hlave. „Robotu mám...”
„Aká?!”
„No robota... čert ho vie aká...”
„Tak to najprv prekonzultujte s ním a potom sa obráťte na mňa.” Po vytrhnutí z objatí sladkého driemania ma dokázala rozzúriť každá maličkosť.

Unknown said...

Родилась в полночь с 13 на 14 сентября 1978 года. Закончила Белорусский государственный университет по специальности микробиология. Работала в НИИ Эпидемиологии и микробиологии Минска. Член Союза писателей Беларуси. Замужем, в 2004 году родила сына.

Издаётся с 2003 года. Первые книги были написаны в жанре юмористического фэнтези, «Верные враги» в жанре героического. Автор Белорийского цикла о ведьме Вольхе («Профессия: ведьма»; «Ведьма-хранительница»; «Верховная ведьма»; «Ведьмины байки»), к которому примыкают книги «Верные враги» и «Белорские хроники».

Роман «Профессия: ведьма» на международном фестивале «Звёздный мост-2003» (г. Харьков) получил приз «Издательства Альфа-книга» («Армада») «Меч Без Имени» за лучший дебютный роман в жанре юмористической и остросюжетной фантастики.

Произведения Ольги Громыко отличает ирония, иногда переходящая в сарказм. Главными героями её книг являются персонажи, в традиционной фэнтези относящиеся к отрицательным: ведьмы, вампиры, оборотни, драконы, тролли, мантихоры и другие. Две книги — «Плюс на минус» и «Космобиолухи» были написаны в соавторстве с рижским писателем Андреем Улановым.

Книги издаются и в Чехии.

Ольга Громыко является неверующей.

В Интернете известна под псевдонимами Ведьма или Volha. Также фанаты творчества Громыко часто называют её ВБП, что значит — Великая Белорусская (либо Белорская — по месту действия нескольких её книг) Писательница.
https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%93%D1%80%D0%BE%D0%BC%D1%8B%D0%BA%D0%BE,_%D0%9E%D0%BB%D1%8C%D0%B3%D0%B0_%D0%9D%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0%D0%B5%D0%B2%D0%BD%D0%B0

Unknown said...

„Veď ako si my bez vás poradíme?” zažobronil dedinčan. „Pani bosorka, no poďte so mnou! Vari je vám zaťažko? Tu neďaleko! Hen za tým lesíkom je dedinku vidieť!”
„Ešte to tak,” pohŕdavo som odvrkla. „Kým mi nepoviete o čo ide ani sa z miesta nepohnem.”
„Čo tam hovoriť, vidieť treba!” presvedčivo vyhlásil sedliak.
„No tak aspoň približne povedzte, hm?” sama som už bola zvedavá. „Sused po nociach na mesiac vyje? Na cintoríne sa niečo deje? Ochorel niekto? Zmizol? Či si len oči nechal na neprístupnej krásavici? Prepáč, ale ako si ich na nej nechal, tak si aj späť vezmi. S čarovnými bylinkami a bylinkami proti urieknutiu nekšeftujem. Môžem ponúknuť prípravok proti vyrážkam.”
Ведьмины байки

Unknown said...

„V cechu sa záškodník objavil,” zahundral sedliak. „Kto, čo, čert ho vie. Preto to vidieť treba, a nie strácať čas rečami.”
Už som sa prebudila, dostala som sa do svojho normálneho, spokojného stavu a hrubý tón v poznámke svojho spoločníka som prepočula.
„Z toho bolo treba začať. Dobre, poďme. Pozriem sa na vášho záškodníka.”
Bradatá tvár dedinčana sa rozliala v širokom úsmeve. Chvatne strčil bič pod pazuchu a pomohol mi vstať zo zeme.

Unknown said...

Ťažký, kyslastý zápach sladu visel nad dedinou ako dych zeleného hada, obraz ktorého zdobil vývesku nad pivárňou. Neďaleko veselo dymil komín továrničky.
Vidiečan, ktorý, ako som zistila po ceste, sa volal Brovyka, pribrzdil pri vchode a rýchlo obehol voz, aby mi pomohol zliezť z neho dole.
Voz a Smolku sme nechali na starosti rozospatému chlapcovi koniarovi a vošli sme do pivárne, ktorá bola takto zavčas rána ľudoprázdna. Brovyka hneď zbadal nejakého známeho a po tom, ako sa s radostným výkrikom vyobjímali, mi ho predstavil ako svojho nevlastného brata a spoločníka Kolota.

Unknown said...

Kolot bol omnoho šikovnejší a bystrejší. Jeho čierne šibalské oči vykúkajúce spod hustých kučier žiarili a on sa rozplýval v komplimentoch, pobozkal mi ruku, galantne ma odprevadil k stolu naproti oknu a odsunul stoličku, aby som si mohla sadnúť. Popri ňom vyzeral jeho nevlastný brat ako ťarbavý medveď vedľa elegantného lišiaka.
Zvedavo som obzerala navôkol. Piváreň vyzerala veľmi slušne – svetlá, dočista vyzametaná, s vyrezávanými stolíkmi a nástennými karikatúrkami s opakujúcim sa motívom: sedliaci pijúci pivo. Všetky obrázky dopĺňali nesúvislé nápisy, ako napríklad: „Pi pivo od rána, ak si nedopil včera, a ak si dopil včera, vypi aj zrána.”

Unknown said...

„Pivo pani bosorke!” zareval Kolot a zatlieskal.
„A nie len jej!” rýchlo dodal Brovyka. „Svetlé pre všetkých!”
„Pre mňa netreba!” rozhodne som namietla. Pivo nemôžem vystáť. Ako vôbec niekto môže piť tú horkú, kyslo páchnucu tekutinu farby... ehm... no, veď vy viete.
Ale môj protest nebol prijatý s vážnosťou.
Na stole sa akoby mávnutím čarovného prútika objavilo päť veľkých pív s bohatými čiapočkami hustej žltkastej peny. K pivu priniesli tradičné chuťovky: kuracie krídelká zapečené v cestíčku a bielu korenistú omáčku.

Unknown said...

Moji noví priatelia hltavo prilipli ku vzácnym čašiam.
„Ach, dobré!” po dvadsiatich sekundách vyhlásil Kolot, odsunul prázdny pohár a rukávom si vytrel ústa od peny. „Tak či tak sa pivko podarilo.”
„Akurát,” potvrdil Brovyka, oblizujúc sa a naťahujúc ruku za krídelkom. „A vy pite, pani bosorka, nehanbite sa. Dobré je pivo, podľa starých receptov varené, ešte môj pradedo také pivo na kráľovský dvor posielal. Čmeľ sa volá, na desiatich liečivých bylinkách lúhované, lipovým medom ochutené.”

Unknown said...

Opatrne som si odchlipla z krígľa... oj... až teraz som si uvedomila, že tá brečka, ktorú dávajú v krčmách v hlavnom meste, si nezaslúži ani len ležať v jednej pivnici s touto ambróziou! Ľahké, korenisté Pivo s veľkým P sa samé lialo do hrdla, hrajúc všetkými odtienkami chuti a vône – od horkej chuti chmeľu, do trpkej príchute medu.

Unknown said...

„No čo?” jednohlasne sa spýtali bratia.
„Nádhera...” len s námahou som sa odtrhla od pohára a zbožne som zašeptala. „Vynikajúce pivo. Jednoducho skvelé. Nikdy v živote som nič podobné nepila.”
Pivovarníci sa pochvalne na seba pozreli. Vyzerá to tak, že sa mi na nich podarilo urobiť dojem autoritatívneho odborníka.

Unknown said...

„Vráťme sa späť k našej téme, čiže záškodníkom,” ako som to povedala, delikátne som si odhryzla z krídelka. „Vysvetlite, čo je vo veci, vážení.”
„Čo už len vysvetľovať?” ochotne odpovedal Kolot. „Veď sme vám povedali, že nám akýsi lotor v cechoch robí škodu.”
„Och, robí...” nešťastne pokrútil hlavou Brovyka.
„Kotle prevracia,” začal na prstoch vyratúvať Kolot, „chmeľ rozsypáva, bylinky mieša, z hrncov pokrievky zhadzuje a med vyjedá...”

Unknown said...

„Do sladu sa špiní...” nevhodne poznamenal Brovyka.
Zakuckala som sa a pivo mi vyšplechlo z pohára. Kolot mi úslužne pobúchal po chrbte.
„To ste skôr nemohli povedať?” horko-ťažko som nabrala dych a zachrčala som. „Vari uprostred bieleho dňa... do sladu?”
„Ale nie, len po nociach,” rýchlo odpovedal Kolot. „Cez deň je v cechoch veľa ľudí, on sa teda bojí škodiť a čaká, kým sa zotmie.”
„Tak v čom je problém?” rozosmiala som sa. „Nechajte na noc strážnika!”

Unknown said...

„No... to sme... skúsili... nechať...”
„A?” popohnala som.
„Ťažko je naším priateľom...”
„Strážiť?!”
„Strážiť pivo a neochutnať...” žalostne sa priznal Brovyka.
To som sa už z duše smiala.
„Ak je to len tým... postrážim vám jednu nôcku vaše výrobné priestory.”

Unknown said...

„Larka! Ešte päť tmavého!” radostne zakričal Kolot a nebezpečne sa naklonil naľavo. Brovyka ho práve včas zachytil za plece a posadil rovno. „Ach, pani bosorka, vďaka vám nám priam obrovský balvan spadol zo srdca, lebo naša továrnička dostala veľkú zákazku od samotného kráľa a kvôli tomu záškodníkovi sa nijakovsky nemôžeme zmestiť do termínu. Vy ho už zlapajte alebo aspoň naplašte, len aby už škodu nerobil a my v dlhu nezostaneme.”

Unknown said...

„Beriem vás za slovo,” poznamenala som dopíjajúc Čmeľa. „Nemám rada dlhy”.
„Herold,” zbožne oznámil Kolot, keď sa namiesto prázdnych krígľov pred nami zjavili plné. „Tmavé, silné pivo, všetko do poslednej kvapky vyvážame do zahraničia, až do troch krajín. V hlavnom meste také pivo inak ako za valutu ani nedostať.”

Unknown said...

Hlasno sme si štrngli a po drevených bokoch krígľa sa roztiekla pena. Čoraz viac sa mi páčilo toto útulné zariadenie, dokonca ani obrázky na stenách sa mi nezdali byť také nevkusné. Práve naopak – naplnili sa zmyslom, hlbokým, tajomným a nepochopiteľným ako sám stav alkoholického opojenia.

Unknown said...

Po Heroldovi nasledovalo Penové a Zástolné, za nimi Liečivé. Po Liečivom ľudí za stolom viditeľne pribudlo, a aj bratia ma ktovie prečo začali oslovovať v množnom čísle - „panie bosorky”.
„To je a-le pivo...” pletúcim sa jazykom pokračoval Kolot, pričom nechtom poklepkával po kraji pohára, „natoľko prospešné organizmu, každý neduh vy... hik!.. lieči lepšie ako hocaký lekár...”

Unknown said...

Potom sa dlho snažil chytiť krígeľ za uško, no napokon to vzdal a požiadal krčmára o ešte jeden, ako vysvetlil, „zhovorčivejší”.
Ja som medzitým viedla s Brovykom vedecko-teologickú diskusiu o úlohe bosoriek v ekosystéme náboženstva, pričom som tvrdila, že nás všetky treba utopiť, alebo ešte lepšie – upáliť na hranici z osikových polien, dokonca som navrhla vykonať akt samolikvidácie a Brovyka ma so slzami v očiach uhováral vziať ho k sebe za žiaka.

Unknown said...

Z pivárne sme vyšli v objatí a cikcakovito sme sa vydali k fabrike, každú chvíľu sme sa pýtali na cestu a hneď sme z nej aj schádzali. Po mnohých pokusoch sa nám nakoniec podarilo nájsť z troch dverí tie, ktoré vedú do cechu, prísť na mimoriadne zložitý mechanizmus závory a dostať sa dovnútra. Potom sa bratia dlho hádali o to, kto zostane strážiť a ja som sa koketne uhýbala a navrhovala som, aby si hodili mincou.

Unknown said...

Posledné, čo si pamätám bolo to, ako sa ma Kolot s Brovykom neúspešne pokúšali presvedčiť, že to malé šedučké, čo vo veľkom množstve skáče po stenách a strope cechu nie sú tmári, ale neškodné zajačiky... áno, zajačiky. Potom sme zborovo zaspievali „Oj, v lese trstina kvitne...”, moji noví kamaráti niekam zmizli a ja som akoby zostala strážiť tmárov, aby sa nerozutekali, lebo inak nebude čím dochucovať slad...

Unknown said...

Ráno mi bolo jasné, že som po prvé, nemala strážiť tmárov, ale záškodníka, po druhé, že pivo bolo najvyššej kvality, lebo nezanechalo po sebe ani najmenšiu opicu a ani spomienky na minulý večer. A po tretie... záškodník ma nepokladal za vážnu prekážku. Akt vandalizmu bol evidentný. Rovná vrstva chmeľu pokrývala zem. Na stene bol medom a sadzou namaľovaný šialený ksicht, pri pohľade na ktorý sa nedalo udržať od bezdôvodného smiechu.

Unknown said...

Hrnčeky s kváskom boli poukladané na seba až do samého stropu a k tejto vysokej, vetchej vežičke som sa bála čo i len priblížiť. Ba čo viac – moje dlhé ryšavé vlasy niekto veľmi precízne zaplietol do stoviek strapatých vrkôčikov z troch prameňov, potom z deviatich, z osemdesiat jeden a tak ďalej, takže v návrat do pôvodného stavu prestávam veriť. ...slad som nevoňala...

Andrea Jackuliaková said...

Anotácia knihy „Povolanie- Čarodejnica“:
Fantasy dobrodružstvo o mladej čarodejnici, ktorá sa vie oháňať lepšie slovami ako mečom a dar použitie mágie dostala snáď od všetkých sudičiek.
Volga Redná, osemnásťročná študentka praktickej mágie, dostane za úlohu vydať sa do upírskeho panstva a zistiť, čo je pravdy na hlásení o tamojšom výskyte krvilačného netvora. Podivné je, že takým úkonom bola poverená práve ona, nie nejaký iný, zdatný zaklínač. Navyše prostredie plné upírov nie je práve ideálnym miestom pre mladú dievčinu. Hlavná hrdinka má však dve silné zbrane: talent pre mágiu a ostro nabrúsený jazyk. Nezľakne sa skoro ničoho - ani partičky nabrúsených upírov, ani podivnej príšery, ktorá ju chce zožrať a ani protivného profesora. Snáď len tá zápočtová práce, ktorú musí napísať, jej robí vrásku na čele.
Humorná fantasy o drzej mladej čarodejnici je napísaná svižným jazykom, čitateľa ľahko zaujme a pobaví. Sympatická hlavná hrdinka je nosným pilierom celého príbehu, vyšperkovaného vtipnými dialógmi a dobrodružnú zápletkou.

Andrea Jackuliaková said...

Olga Gromyko about herself: ‘Was born at midnight September 13 – 14, 1978, in Vinnitsa, Ukraine. Since four she has been living in Minsk. Graduated from the Belarus State University trained as biologist, for seven years worked in Scientific-Research Institute of Microbiology, then married, and did not come back after maternity leave. ‘Gromyko’ is the maiden name and now a pseudonym.

Source here

Unknown said...

Olga Gromyoko was born at midnight from 13 to 14 September 1978. She graduated from the Belarusian State University.
Member of the Union of Writers of Belarus. She is married and in 2004 gave birth to a son.
Published since 2003. The first books were written in the genre of comic fantasy, "True to the enemy" in the genre of heroic. Author Beloriyskogo cycle of witch Volh ("Occupation: witch", "witch-keeper", "the Supreme witch", "Witch stories")

source: https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%93%D1%80%D0%BE%D0%BC%D1%8B%D0%BA%D0%BE,_%D0%9E%D0%BB%D1%8C%D0%B3%D0%B0_%D0%9D%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0%D0%B5%D0%B2%D0%BD%D0%B0

Unknown said...

Her first book was published in 2003 and the title is called Occupation: witch. In this book one bloodthirsty beast is threatning a vampire shire. There is nobody who can help. When even the powerful mages cannot help. The vampire ruler has only one chance to ask an old friend for help. And now he has no clue what kind of help is coming.

source: http://www.databazeknih.cz/knihy/povolani-zaklinacka-111997

Unknown said...

The old friend of the vampire ruler is an porfessor at university of witchcraft and wizardry. The professor will not come by himself but he will send his young 18-teen years old apprentice - Volha Redna.

Unknown said...

Volha Redna is very brave student with a wit. But she is also as many 18-teen year olds full of sarcasm and sometimes too honest. Will be this all enough to defeat the beast and pass all her exams ? We have no idea but we might have found out by reading this first book of Olga Gromyko.

Unknown said...

I personally love fantasy and scifi, but after I have read the summary of Occupation- Witch I am not very convinced about reading this book. Vampires, bloodthirsty beasts and young, unexperienced students who are supposed to beat up the evil are too dull for me. But who knows maybe I will give it a try.

Unknown said...

I have found something more about the author. For instance her hobby is a fancy rat breeding, that I found very interesting but unusual. Frankly I do not know anybody whom hobby is breeding an animal. So more I am shocked that someone is breeding rats. I mean what is she doing with the bred rats :)? Does she sell them on an animal breed market ? And other hobbies are such as horse riding and belt plaiting.

source: http://eurocon.org.ua/page/gromyko-en.html

Unknown said...

The book occupation- witch isnt the only title. She has written many other books that can more fit me. Such as: Plius na Minus (2015), Wierni wrogowie (2014).

Unknown said...

I forgot to mention that Olga was born in Ukraine and then when she was 4 she moved to Belarus.

Unknown said...

I like the cover of the second part of occupation - witch. I think that this cover gives a true picture of Volha Redna. To give you precise image, on the cover is Velha Redna herself with the middle finger gesture. Still she is 18 and the young readers can find the same opinion about something that they do not agree with.

Unknown said...

The genre which is Olga writing is not only fantasy its also a scifi fantasy and comic fantasy. Comic Fantasy

Unknown said...

As I mentioned earlier Olga had graduated from microbiology. I wonder why she chose to write. In my opinion to find the job in the lab is not that hard and I think is not a bad paid job. So the passion to write was for Olga really big. What is more she was not sure if she is going to be successful with her books.

Unknown said...

Translation: Every sane person knows for sure: Vampires do not exist, vampires like human blood and they are afraid of garlic, aspen and sunlight. I wonder what people think about what vampires do.

Unknown said...
This comment has been removed by the author.
Unknown said...

VisitOlga Gromyko!
is a member of the Union of Writers of Belarus and the Union of Writers of Russia.
Olga published twelve books and the guide for rat keeping, as I mentioned in the commnet above she is a passionate rat breeder. Olga was several times awarded on SF (science ficton) convents. She also has many social awards.

Unknown said...

I think that if some of her books were traslated into slovak, many Slovaks would read her books. Why so ? Even Slovaks understand czech language they do not like to read in czech language. It is always more comfortable to read in your mother tongue. But it is just my point of view.

Unknown said...

Translation
How, what ? - said peasant
What do you need from me ? - I told patiently - And what I will have from it ?
And...what...? - peasant scrubbed his back of his head - Job...
What ?...
Well Job..Man knows which..(job)
There advise him - then he turned - He pulled out from sweet nap, he pisses off everyone with these small things.

Unknown said...

I can help myself but I am still thinking about the rats. Olga has written two fantasy books in which are rats. One is called The year of the rat and the other one is called Szczurynki.

Unknown said...

The Year Of The Rat is about naive, simple-minded nine year old girl from village Rintarian. Her name is Ryska ( in russian it means little lynx). She is very unhappy, wants to escape from home beacuse her father is Savrian soldier who raped her mother during the last Savro-Rintarian war (Rintaria and Savria are two countries that fought against themselves.

Unknown said...

A few sentences from The Year of the rat: The person sobbed, ridiculously broke the head to the right shoulder and started settling, splashing from a mouth blood. And Alk already pulled out a braid and was developed to the following opponent. Was not in time, but for a poke in a stomach the short look through a shoulder, and when savryanin finished a turn was enough, before it there was a back of the enemy bent in half.

Unknown said...

Translation
Yes entered already uymis - naturedly waved head Circumpolar unfortunate. - Vaughn, the second from the top.
You will not write! We should have no place, "and" whether or not "! And then, if approved, "where", "how" and "deeply you"!

Unknown said...

Olga was many times invited to conferences about science fiction and fantasy. One of them was also Pyrcon in Poland. This conference is held annualy always in March.

Unknown said...

In 2014 she was a guest of honor as oragizers gave her this title. She was not the only one. Many authors were on this conference such as Tad Williams, Lauren Beukes, Charles Stross, Vladimir Arenev and Sergey Liegieza.

Unknown said...
This comment has been removed by the author.
Unknown said...

She has already written thirty-four books. The most famous are Occupation: Witch and The year of the rat, Guardian Witch, Chief Witch, Space Ecologists.

Unknown said...

As many writers also Olga has a pseudonym according to her first book character the Volha the Witch. She uses it only on the Internet and it is just Volha.

Unknown said...

A lot of her stories and tales can be found in her LiveJournal site. In my opinion these online journals are very good so as for writer as for reader. Writer can post his unfinished stories or short tales. And for reader it can be a place where he can debate about all of books his favourite writer has written.

Unknown said...

Live journal is an internet web site where Volha, Olga Gromyko's pseudonym writes her stories.

Unknown said...

The blog exists since 2010. The new book she writes is about cats. And her best fans may also donate money.

Unknown said...

Interesting thing to mention is that I thought that Andrei Gromyko Soviet diplomat in second half of twentieth century might be Olga's grandfather. But as long as I was searching her grandparents on the Internet I could not find them.

Martin Mekota said...

You can buy book Occupation Witch in one of slovak bookstore witch is called Martinus. It is translated in czech and this book is translated as "Zaklinacka". It costs 11.19 euro. And you can still use your student identity card to get a discount.

Unknown said...

Readers who read Zaklincka also wrote some reviews on this book and all of them even there are three all are 4 and higher out of 5. So this is might be good advertisment for this book for Slovaks who like to read sci-fi, fantasy books.

Unknown said...

Live journal is also a place where you can submit your feed and send it to Volha. It is not rare that Volha is answering or at least know about her them and reads them. This is how modern writers exist in twenty first century. And I like very much this kind of attitude.

Unknown said...

Another fantasy story from Olga or as her call herself Volha is called Faithful Enemies. This is literal translation. It was published in 2014 and for this roman were fans of Olga waiting for a long time. As far as I know this book is translated into two languages polish and belorussian.

Unknown said...

You can buy this book on amazon but it is quite expensive it costs 33.62 dollars. And it is sold in paperback.

Unknown said...

On the book Faithful Enemies I really like the cover and actually all illustrations on her books are paint in really professional way. To be more specific on the cover on the book Faithful Enemies is exaclty what I am looking for and that is wolves, dragons, and the hero with the sword. I should find out who is making these illustrations if it is Volha herself or her friend or co-worker.

Unknown said...

I was searching for illustrator of the covers which are on the books Occupation: Witch. And it seems that at least the second part of this franchise was painted by Arthur Sadlos.

Unknown said...

Arthur Sadlos is painting only the covers of the books. He is also painting, drawing pictures for many computer games of course fantasy games but you can find some sci-fi pictures.

Unknown said...

Many pictures from Arthur are made for the online game Battle rage. Those pictures are sci-fi type. And I think that these are very well done.

Unknown said...

My favourite picture from this illustrator Arthur Sadlos is one landscape of small village. This was made for the game Quasimodo. And I really like all the colours and shades of this picture. I can see that for some people it can look very sad and dark but I love the way he made it. Many people many tastes. :)

Unknown said...

The other Illustrators who made the covers for Olga Gromyko's books are: Katarzyna Oleska and Milena Mlynarska

Unknown said...

Olga Gromyko is very famous on the Internet too. For instance on this blog author is writing about her books.

Unknown said...

Concretely about this blog her fans and readers are discussing the books Loyal (Faithful) Enemies. Some theories what could happen if that happend and so on. For this kind of discussion this kind of blogs exist.

Unknown said...

The Loyal Enemies is a book about a werewolf Shelena, who is in human form woman. This story takes place in Beloria, the same universe where was Volha.
Shelena works as a herbalist in little village called Displacing.